Slávnostnú premiéru filmu Piargy si nenechali ujsť jeho tvorcovia, herci, osobnosti slovenskej kultúry a dokonca ani Švantnerovi potomkovia osobne.
Film producentky Silvie Panákovej a režiséra Iva Trajkova vznikal osem rokov a na uvedenie do kín čakal ďalšie dva. Prvýkrát ho videla aj herečka Jana Oľhová. „Veľmi ma dojal a prekvapil, pretože pri nakrúcaní všetko robíme po jednotlivých kúskoch a nevieme si to v celku predstaviť. Je to nádherne urobený film, klenot, prajem si, aby ho videlo čo najviac ľudí…“ prezrádza postava dedinskej vedmy Ule. Pre obľúbenú herečku bol tento večer ešte emotívnejší. „Dojal ma, samozrejme, aj preto, že v ňom vidím svojho brata a som šťastná, že sme v jednom kine spolu,“ hovorí o hercovi Mariánovi Geišbergovi, pre ktorého to bol posledný film.
Dôvody na sfilmovanie Švantnerovej novely mal uznávaný režisér hneď dva. „Ten prvý bol obsahový, pretože si nemyslím, že by sa svet od čias Piarg až tak zmenil. Vtedy ľudia síce nevedeli, čo je to domáce násilie, ale používali ho. A dnes síce žijeme v lepšej spoločnosti, ale je postavenie ženy také diametrálne odlišné? Ja si to, žiaľ, nemyslím. A preto má zmysel o tom hovoriť, aj keď je to príbeh z roku 1939. Druhý dôvod bol formálny. Chcel som vzdať poctu starým dobrým filmom. Nostalgicky urobiť film, aké sa dnes už nerobia,“ vysvetľuje.